Vitamín C je nepostrádateľný
Vari už nikoho dnes netreba presviedčať o potrebnosti vitamínu C. V skutočnosti je však pravé objavovanie jeho neuveriteľných možností ešte len v začiatkoch. Chemicky sa vitamín C skladá len z troch prvkov. ktoré sa všade v prírode vyskytujú vo veľkom množstve: zo 6 atómov uhlíka (C). 8 atómov vodíka (H) a zo 6 atómov kyslíka (O). Vzorec vitamínu C má teda podobu C6H8O6, Ako sa zdá. nie je to nič zvláštne.Jeho Európskou úniou stanovené označenie je E 300 a je zaradený medzi prídavné látky. Chemický názov je kyselina askorbová.Je to kyselina rozpustná vo vode. ľahko oxiduje. je lapačom voľných radikálov, podporuje resorpciu železa. brzdí tvorbu nitrózamínu a posilňuje imunitný systém. Názov kyselina askorbová sa odvodzuje z toho. že pôsobí proti skorbutu (čiže ako „antiskorbut“). Chemicky patrí vitamín C k uhľohydrátom (sacharidom). funkčne ku kyselinám a fyziologicky k vitamínom. Príroda pridelila vitamínu C kľúčovú úlohu pri regenerácii a udržaní nášho prirodzeného zdravia, ktorú si však. ako sa zdá. väčšina ľudí neuvedomuje, lebo prevažná väčšina nášho obyvateľstva trpí podprahovým nedostatkom vitamínu C. Platí to najmä o príslušníkoch staršej generácie. Vynára sa otázka, prečo nám príroda nedala nijakú možnosť vyrábať si takúto dôležitú substanciu v tele. Väčšina cicavcov si dokáže vo svojom tele syntetizovať vitamín C pomocou enzýmov, zatiaľ čo človek a iné primáty túto schopnosť nemajú, hoci tento vitamín je vzhľadom na svoje rozmanité funkcie pre telo nepostrádateľný. Preto totiž nepoznajú iné cicavce artériosklerózu a nedostanú srdcový infarkt, ba ani len neprechladnú. Nám však chýba na syntézu kyseliny L-askorbovej rozhodujúci enzým L-gulonolaktonoxidáza. Naše telo sa domáha hotového vitamínu – keď nám chýba, prejavia sa výrazné symptómy nedostatku, ba jeho úplný nedostatok, vedúci až k smrti. Môžeme s dosť veľkou istotou predpokladať, že telá našich predkov boli úplne schopné samy si produkovať potrebný vitamín C z množstva dostupnej glukózy. V dôsledku nejakej okolnosti sa táto schopnosť stratila, možno preto, lebo pradávne divo rastúce rastliny mali oveľa vyšší obsah vitamínu C ako naše dnešné kultúrne. A tak si telo mohlo dovoliť zriecť sa námahy súvisiacej s vynakladaním energie na látkovú premenu, ktorej výsledkom mala byť táto dôležitá substancia. Potom človek o túto schopnosť celkom prišiel, azda mutáciou. Ale nech už to bolo akokoľvek, dôležité je to, že vitamín C je pre telo nepostrádateľný a životne dôležitý a musí sa mu dodávať niekoľkokrát denne, lebo telo si ho dokáže ukladať len vo veľmi malej miere. Ja užívam 1 až 3 gramy denne, rozdelené do niekoľkých dávok, a cítim, ako prospieva môjmu telu. Mnohí ľudia užívajú vitamín C viac-menej pravidelne, pravdepodobne však nie v dostatočných dávkach. A o tom, že je potrebný, niet sporu. Veď načo by si vytvárali iné cicavce denne také veľké množstvo vitamínu C? (Na základe analógií možno usúdiť, že keby si vitamín C vyrábal i ľudský organizmus, šlo by asi o 10 až 20 gramov denne.) Každoročne sa objaví až vyše tisíc nových vedeckých objavov v súvislosti s funkciami vitamínu C. A predsa nie je jeho mnohostranné pôsobenie ešte ani zďaleka dokonale preskúmané. Už sama odporúčaná dávka je dosť mätúca (predpokladá sa, že v budúcnosti by sa mala podstatne zvýšiť; mnohé účinky vitamínu C sú optimálne až pri vysokej dávke, a pokiaľ ide o jeho nadbytok, ten sa z tela vylúči bez vedľajších účinkov).
Vitamín nad vitamíny
Vitamín C je možno vôbec najdôležitejšou mikroživinou a jeho účinky v celom našom tele sa prejavujú veľmi mnohorako. Udržuje výkonnosť mozgu a dodáva nám dobrú náladu. Je silným antioxidantom, zabraňuje zápalom, zabezpečuje napätosť pokožky a silu svalov. Stimuluje tvorbu väziva, kostí a zubov a spolupôsobí pri budovaní chrupaviek i šliach. Vyzbrojuje telové bunky proti vírusom a baktériám a chráni organizmus pred prechladnutím. Zvyšuje produkciu interferónu a zlepšuje hojenie rán. Vitamín C umožňuje príjem železa z potravy, odbúrava ťažké kovy z nášho tela a zabezpečuje celkovú detoxikáciu. je nepostrádateľným predpokladom optimálnej funkcie nášho imunitného systému. Ochraňuje orgány a tkanivá, predovšetkým však centrálny nervový systém, pred ničivými účinkami voľných radikálov, a tým brzdí aj starnutie. je dôležitý pri látkovej premene uhľovodíkov a tukov a podieľa sa na syntéze hormónov aj na tvorbe červených krviniek. Je potrebný na budovanie neurotransmiterov a je dôležitý pre syntézu kolagénu. Vitamín C by sme mohli označiť ako spevňujúce obloženie cievnych stien, udržujúce ich elasticitu a mladosť ciev a chrániace ich pred vonkajšími vplyvmi. Zvyšuje odolnosť voči stresu a pomáha korigovať poruchy látkovej premeny pri cukrovke. Je dôležitým pomocníkom pri výmene bunkovej hmoty, znižuje poškodenia spôsobené fajčením a chráni pred oxidáciou krvného tuku v krvi premenou bielkovín na cukry (glycidy) v cievach. Zamedzuje tvorbe karcinogénnych látok a bráni uvoľňovaniu histamínu pri alergických reakciách. Zabraňuje zákalu očnej šošovky, a tým vzniku sivého zákalu. Zabezpečuje zvýšené spaľovanie tukov na získanie energie prostredníctvom syntézy karnitínu, a tým človeka zoštíhľuje, posilňuje a dostáva do formy. Vitamín C je nevyhnutným spolufaktorom pri pôsobení životne dôležitých enzýmov. Keď chýba, dôležité bunkové funkcie vymiznú. Ester vitamínu C nezaťažuje žalúdok, objaví sa rýchlejšie v krvi a pomalšie sa vylučuje. Zlučuje sa s mnohými toxínmi; tým ich odchytáva z látkovej premeny a sprostredkúva ich vylúčenie z tela. Zvyšuje našu toleranciu na ozón, zabraňuje syntéze rakovinotvorných nitrózamínov, vedie k atrofii polypov v hrubom čreve a urýchľuje odbúravanie alkoholu. Predovšetkým však pomáha zabrániť srdcovému infarktu, artérioskleróze a mŕtvici. Každý druhý Európan zomiera na následky artériosklerotických usadenín v tepnách - koronárnych (to vedie k srdcovému infarktu), krčných alebo v mozgových (to zapríčiňuje mŕtvicu). Základnou príčinou artériosklerotických usadenín je chronický nedostatok vitamínov, ktorý vedie k oslabeniu a napokon k praskaniu stien artérie. Moderná veda zistila, že mnohé civilizačné choroby v skutočnosti nie sú chorobami, ale že ide „len“ o následok nejakého nedostatku, najmä určitých vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Ak sa tieto prvky dodajú telu v správnom pomere a v dostačujúcom množstve, dá sa následkom nedostatku spoľahlivo zabrániť. Zotrvanie v tomto nedostatku môže však byť nebezpečnejšie ako choroba. Mimoriadne nebezpečný je nedostatok vitamínov spojený s prekyslením a demineralizáciou. A tým trpí väčšina ľudí. Práve to dáva zelenú oxidácii, „biologickému hrdzaveniu“, ktoré urýchľuje proces starnutia. Ak sa v dôsledku prekyslenia, demineralizácie a nedostatku vitamínu C začne porušovať vnútorná vrstva obloženia žíl, zmobilizuje telo vlastnú stavebnú látku cholesterol, aby ich utesnila (pozri aj cholesterol). Pritom sa, prirodzene, zužuje priemer žily, a tak je telo nútené zvýšiť krvný tlak, aby napriek tomu zabezpečilo prekrvenie tela. Zvýšený krvný tlak zasa zvýšene zaťažuje steny žíl, preto sa v nich ukladá stále viac cholesterolu. To má totiž zabrániť popraskaniu. Tým sa prierez žily zúži ešte viac - a to spôsobí ešte vyšší krvný tlak. Ten steny žíl ešte viac zaťaží... Je to skrátka bludný kruh, špirála, ktorá sa končí srdcovým infarktom. Zastaviť tento proces môžeme jedine tým, ak ho celkom zvrátime, čiže ak telu poskytneme nadbytok vitamínu C a iných vitamínov i minerálnych látok. Predovšetkým vďaka vitamínu C sa žilové steny stanú zasa elastickými a spevnejú, takže telo môže postupne odbúravať uložený cholesterol. Tým sa žily zasa uvoľnia. Krvný tlak klesne a srdcový infarkt či mŕtvicu je možné odvrátiť. Aj pre diabetikov je vitamín C skutočným elixírom života, lebo pomáha nielen zabrániť komplikáciám s cievami, ale aj korigovať nesprávnu látkovú premenu, ktorá je vlastne podstatou cukrovky. Vitamín C je preto nevyhnutný pre stabilitu našich ciev, je to ten najdôležitejší prostriedok pri liečbe poranení a náš najdôležitejší antioxidant, ako aj nenahraditeľný pomocník pri regenerácii bunkovej hmoty. Obdobie remisie onkologických pacientov by sa mohlo predlžiť na viac ako dvojnásobok. Je to konštatovanie, ktoré vyplynulo z istého prieskumu s každodenným užívaním 10 gramov vitamínu C, rozdeleného na celý deň. Niektorí zo skúmaných pacientov boli dokonca prepustení ako úplne vyliečení. Ak sa užíva veľa vitamínu C, liečenie rán sa môže skrátiť na polovicu a aj hladina cholesterolu výrazne klesne. Tento vitamín je veľmi dôležitý aj pre tvorbu dentínu a je dôležitým biologickým čiastkovým faktorom v takých hojivých procesoch, pri ktorých je dôležité, aby vzniknuté jazvy boli čím nenápadnejšie. Okrem toho vitamín e výrazne zlepšuje bunkové dýchanie. Ak sa telu dodáva dostatok vitamínu C, až o 98 % sa tým potláča tvorba nitrózamínov v žalúdku, látok, ktoré môžu viesť k vzniku rakoviny. Ako ukázal istý dlhoročný výskum amerických vedcov, osoby, ktoré užívajú dostatok vitamínu C, v miere tri- až štyrikrát menšej ochorejú na artritídu kolien. Podľa jednej správy v istom lekárskom časopise z októbra 1997 zvyšuje vitamín C hustotu kostí, čo je mimoriadne dôležité najmä pre staršie ženy. Čím viac vitamínu C užívajú cukrovkári, tým nižšia je ich potreba inzulínu, o čom vypovedá aj výsledok výskumu kalifornskej Stanfordovej univerzity v Palo Alto. Americká štúdia „Nurses Health Study“ (Štúdia o zdraví zdravotných sestier), výsledok detailného vyšetrenia 120 000 zdravotných sestier, priniesla prekvapivý výsledok: ani u jedinej zo žien, ktoré aspoň 10 rokov užívali vitamín C, nenastalo ani nepatrné zakalenie šošovky. Vitamín C je známy aj ako lapač radikálov. Radikály sú veľmi agresívne biochemické zlúčeniny, ktoré poškodzujú proteíny, enzýmy, lipidy a genetický základ. Vitamín C nielenže výrazne redukuje voľné radikály, ale regeneruje aj zoxidovaný vitamín E, čo má pozitívny dopad na ochranu lipidových membrán. Okrem toho existuje zaujímavá súvislosť medzi lipaproteínmi a nedostatkom vitamínu C. Lipoproteíny sa nachádzajú prakticky len v tele tých živočíchov, ktoré nie sú schopné vyprodukovať si v tele vlastný vitamín C. Je to evidentne náhradná opravná molekula, ktorá preberá funkciu chýbajúceho vitamínu C, ostatne, s niekoľkými vedľajšími účinkami. Pri chronickom nedostatku vitamínu C sa totiž produkuje priveľa takýchto molekúl a vznikajú usadeniny, čo prispieva ku vzniku srdcového infarktu a mŕtvice. Dôkladná očista od kyselinového odpadu v tele, remineralizácia tela a každodenné dávky vitamínu C v množstve aspoň 1 gram (rozdelené na celý deň) a cielený doplnok výživy očividne môžu do veľkej miery zabrániť srdcovému infarktu i mŕtvici a odbúravať existujúce záťaže.
Môže predĺžiť život
Dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny Linus Pauling napísal vo svojej knihe How to live longer and feel better (Ako dlhšie žiť a lepšie sa cítiť), že optimalizácia výživy nevyhnutnými doplnkami, predovšetkým vitamínom C, môže viesť k tomu, že priemerný ľudský vek sa predĺži o 25 až 35 rokov a že vysokej staroby sa človek dožije v optimálnej telesnej kondícii, v plnej psychickej a fyzickej aktivite a duchovnej sviežosti (on sám bol známy tým, že ešte aj ako 90-ročný podnikal prednáškové turné). Optimálne zásobenie organizmu vitamínom C je nevyhnutné pre skutočnú kvalitu života a dlhovekosť. Vitamín C ovplyvňuje úspornosť krvného obehu, ako dokladá prof.Paul Lüth, lebo zlepšuje naše využitie kyslíka (to zasa potvrdzujú výskumy Viedenskej univerzity). Výskumy pomocou bicyklového ergometra dokazujú, že príjem vitamínu C ovplyvňuje účinok tréningu porovnateľný so športovaním, ako možno zistiť z krvného tlaku, frekvencie pulzu atď. Pochopiteľne, výdatný telesný pohyb sa tým nestáva zbytočným. Starnutie sa začína vo väzive. Tam vitamín C veľmi pomáha, lebo podporuje vznik kolagénu bez toho, že by sa s ním zlučoval. Blahodarný účinok vitamínu C sa môže ešte výrazne zvýšiť používaním ionizátora ovzdušia (bližšie pozri v poznámke na s. 90). Aktívne ióny dodajú telu potrebnú životnú energiu, aby sa mohlo okamžite zregenerovať. O čo tu ide? Normálny kyslík, ktorý vdychujeme, je ne aktívny. Aby sa dostal do bunky, ktorá ho potrebuje, musí sa najprv ionizovať, čiže zmeniť na aktívny kyslík (musia vzniknúť „vitálne“, teda aktívne ióny). Deje sa to odštiepením elektrónov, ktoré sa potom zlúčia s molekulou kyslíka. Len tak sa môže molekula kyslíka dostať do krvi, kde je nepostrádateľná pri výmene bunkovej hmoty. Ionizátor aktivizuje kyslík zo vzduchu (dodá mu elektrický náboj). Ionizovaný kyslík predstavuje už formu vhodnú pre telo, a to v správnej koncentrácii, takej, aká je príznačná pre zdravý horský vzduch. V jednom centimetri kubickom vzduchu je asi 30 000 vitálnych iónov, v normálnom obytnom priestore ich je zväčša len 300. Značné znížená býva koncentrácia vitálnych iónov v aute, zväčša predstavuje len 30 až 50 vitálnych iónov na centimeter kubický. Tak môžu prebiehať životné procesy v tele len veľmi obmedzene, čo sa citeľne prejavuje nedostatkom energie a stratou svalového napätia. Aj príslovečná podráždenosť mnohých vodičov automobilov môže tkvieť v akútnom nedostatku aktívnych iónov. Ale aj v aute je možné kvalitu vzduchu na dýchanie výrazne zlepšiť zapnutím ionizátora.
Optimálne zásobenie vitamínom C
Pokiaľ ide o otázku optimálnej dávky vitamínu C, ešte stále nepanuje jednota ani len medzi odborníkmi. Jedno je isté: že asi 10 mg denne stačí na zabránenie skorbutu. Odporúčania sa pohybujú od 30 mg (Svetová zdravotnícka organizácia) cez 75 mg (Nemecká spoločnosť pre výživu) až po 19 gramov (Linus Pauling, nositeľ Nobelovej ceny za výskum účinkov vitamínu C). Ja odporúčam 1 až 3 gramy, rozdelené do niekoľkých denných dávok. Toto množstvo sa však nedá prijať len potravou, preto je potrebný vhodný výživový doplnok. Podľa výsledkov výskumu prof. Anthonyho Diplocka z Guyovej nemocnice v Londýne vysoké dávky vitamínu C sú prinajmenej zdraviu neškodné, keďže hospodárenie s vitamínom sa reguluje homeostaticky a nadbytočný askorbát sa vylúči v nezmenenom stave obličkami. Pri intenzívnej fyzickej činnosti je potreba výrazne vyššia, a rovnako aj pri veľkom prívode tekutín, horúčkovitých ochoreniach, zvýšenej činnosti štítnej žľazy, cukrovke, po operáciách, ako aj u fajčiarov a pacientov chorých na rakovinu. Keďže vitamín C pôsobí povzbudzujúco, jeho väčšie dávky môžu sťažiť zaspávanie. Pomocou vitamínu C sa železo, uskladnené v slezine a črevných stenách, dostáva späť do krvi a je tak k dispozícii na prenos kyslíka. Ester vitamínu C je pH neutrálny, značne šetrí žalúdok a je dlhšie účinný.
Obsah vitamínu C v ovocí a zelenine
Najväčším prirodzeným zdrojom vitamínu C je slivka Terminalia ferdinandiana, austrálskymi domorodcami nazývaná „billygoat plum“ (obsahuje 5 000 mg vitamínu C v 100 g). Aj Malpighia glabra (višňa acerolová), ktorej domovom je Južná Amerika, Západná India a Karibská oblasť, oplýva množstvom vitamínu C (do 4 500 mg v 100 g ovocia). Najvyšší obsah vitamínu C majú z domácich plodín šípky (1 200 mg v 100 g plodu) a rakytník rešetliakový (450 mg v 100 g). Navyše, obsahujú všetky plody ešte bioflavonoidy rozmanitého zloženia a koncentrácie, ktoré významne zvyšujú účinnosť vitamínu C, preto sa odporúča ďalšie dávky vitamínu C vždy, keď je to možné, zajedať nejakým ovocím. Ako vidíte, vitamín C môžeme prijímať v rôznych formách, často veľmi chutných a estetických. To však nášmu telu ešte stále nestačí, a tak by sme mali vitamín C aj užívať (podľa návodov na našich letáčikoch len v čase nedostatku a nie viac ako 1 g denne; pozn. red.). Napriek zjavne rozšírenému (pomerne vágnemu a väčšinou emocionálne podfarbenému) odporu k „chémii“ treba priznať jedno: neexistuje nijaký rozdiel medzi prírodným a synteticky vyrobeným vitamínom C a aj naše telo by si ho syntetizovalo, keby to dokázalo. Sú to absolútne rovnaké molekuly, rozdiely sa môžu objaviť jedine v sprievodných látkach, najmä v bioflavonoidoch, ale tie aj tak prijímame zo skonzumovaného ovocia. Aj využitie vitamínu C je rovnaké bez ohľadu na to, či je jeho pôvod prirodzený, alebo syntetický. Preto neexistuje nijaký dôvod na jeho odmietanie, veď to, že nám je k dispozícii, je úžasný výdobytok. Treba však pripomenúť, že skladovaním a úpravou ovocia či zeleniny sa vysoký podiel prírodného vitamínu C stráca, preto by sa ovocie i zelenina mali dostávať na stôl čo najčerstvejšie. Výnimku tvorí cvikla, v ktorej sa obsah vitamínu C niekoľkomesačným skladovaním zdvojnásobuje. Odporúča sa však užívať vitamín C vo forme, ktorá neškodí žalúdku a ktorá je k dispozícii ako kalciumaskorbát alebo ester vitamínu C.
OPC, tajomný sprievodca vitamínu C
Naše telo je samoliečiaci sa systém. Príčinou väčšiny chorôb je nedostatok životne dôležitých látok, ktoré si telo nedokáže vyrobiť samo, takže je odkázané na ich prijímanie v strave. Patrí sem vitamín C a jeho kofaktor OPC. Ak má telo tieto látky neustále k dispozícii, môže sa nielen samo liečiť, ale aj udržovať v zdraví a vitalite. Kombinácia vitamínu C a OPC je skutočným elixírom mladosti pre naše telo. OPC je skratka pre „oligomérny proanthocyanidín“. Je to prirodzená látka, vyskytujúca sa v mnohých rastlinách, ale väčšinou v šupke, jadrách alebo v kôstke, teda v častiach ktoré odhadzujeme, takže napriek tomu, že konzumujeme ovocie, ktoré obsahuje OPC, máme tejto látky nedostatok. V niektorých európskych lekárňach sa OPC už dá kúpiť. Je to najsilnejší spomedzi všetkých v súčasnosti známych antioxidantov, 18-krát silnejší ako samotný vitamín C a 40-krát silnejší ako vitamín E. Proces zlučovania kyslíka s inými chemickými prvkami nazývame oxidácia. Aj za naše zjavné starnutie vďačíme z veľkej časti práve nej. Oxidáciu však sprevádza aj vznik voľných radikálov. Tie nielenže majú veľký podiel na vzniku určitých chorôb, ale sú v prvom rade zodpovedné za proces starnutia, ktorému všetci podliehame. Tento proces je síce naprogramovaný v našich génoch, ale rovnako je v nich naprogramovaná aj optimálna dĺžka nášho života - okolo 130 rokov. Predčasné starnutie je zapríčinené sčasti voľnými radikálmi. Práve tu sa ponúka kombinácia vitamínu C ako faktora OPC ako „prostriedok proti starnutiu“. Lebo keď sa v tele nachádza veľa voľných radikálov, nastanú také oxidačné procesy, ktoré agresívne poškodzujú bunky. Následkom sú choroby, predovšetkým však predčasné starnutie.
To značí, že človek si skutočne môže predlžiť život, keď pomocou vitamínu C a faktora OPC drží v šachu voľné radikály. Tým poklesne aj tvorba vrások, takže človek bude aj navonok vyzerať mladšie. Predovšetkým sa tak však bude cítiť. A to je vari tá najdôležitejšia vec. OPC je obsiahnuté vo vysokej koncentrácii najmä v červenom víne, lebo červené víno na rozdiel od bieleho kvasí so šupkami, zrnkami a stopkami, a tak prijíma OPC. Tu tkvie aj tajomstvo populárneho „francúzskeho paradoxu“: ľudia pravidelne pijúci červené víno žijú dlhšie a menej podliehajú infarktom napriek tomu, že samotný alkohol je zdraviu škodlivý. „Francúzsky paradox“ spopularizoval St. Leger v "The Lancet" 12. 5. 1979. Je vyjadrený grafom (pozri na nasledujúcej strane) poukazujúcim na súvislosť medzi konzumáciou vína (horizontálna os) a koeficientom úmrtnosti mužov vo veku 55 až 64 rokov v rôznych krajinách sveta (vertikálna os). Francúzsko má zjavne najnižší koeficient úmrtnosti. Výsledok by bol ešte presvedčivejší, keby sa bolo rozlišovalo medzi červeným a bielym vínom. Hoci niektoré iné návyky v stravovaní a spôsobe života Francúzov nie sú práve vzorové, ovplyvňuje pravidelná konzumácia červeného vína a s ňou súvisiaci príjem OPC toto pôsobivé predlženie života. Objav pôsobenia OPC by mohol znamenať zabezpečenie výrazne dlhšieho života v zdraví. Pri vyššom obsahu OPC má naša krv podstatne menej fibrinogénu, bielkoviny podporujúcej zrážavosť, pretože OPC rozpúšťa zrazeniny. Okrem toho pôsobí odľahčujúco na cievy a rozširuje ich, a tým znižuje krvný tlak. U žien OPC podnecuje zvýšenú tvorbu estrogénu. Naše telo si však - rovnako ako v prípade vitamínu C - nemôže OPC vyprodukovať samo, takže je odkázané na jeho pravidelný prísun. OPC nemôže ani nahradiť vitamín C, ale obidva sa navzájom potencujú a dokážu byť neporaziteľným tímom. Ako denná dávka OPC sa odporúča 50 až 100 mg; pričom toto množstvo je možné bez zaváhania zdvojnásobiť. OPC sa vstrebe v priebehu niekoľkých minút v ústnej sliznici a o niekoľko minút neskôr je už dokázateľné v krvi. Vďaka tomu, že OPC má malé molekuly, prechádza (obdobne ako vitamín C) aj cez také prekážky, cez ktoré sa iné substancie nedostanú, a tak môže pôsobiť aj na krv, mozog a miechu. Už 24 hodín po príjme OPC sa výrazne zvýši odolnosť ciev. A mimoriadne dôležité je, že OPC spolu s vitamínom C vždy rozvinie svoje blahodarné pôsobenie. U 18-ročných aj u 80-ročných.
