Prvé historické záznamy o praktikovaní qi gongu pochádzajú z epochy Yao, pred 4000 rokmi. Hovoria o použití tanečných pohybov, regulácie qi a dýchania k liečeniu rôznych chorôb. V Letopisoch jari a jesene z obdobia štátu Lu sa hovorí o liečení reumatizmu pomocou tanečných pohybov.
Dejiny teórie qi však naozaj začínajú so začiatkom čínskej medicíny za vlády Žltého cisára Chuang Tiho (2690 – 2590 p. n. l.).Kniha, ktorá do dnes tvorí základ čínskej medicíny, Nej ťing su wen (Klasické dielo o vnútornej medicíne), je považované za dielo Chuang Tiho.
Nasledovník veľkého učenca Lao c (6.str. p. n. l.), Zhuangzi rozpracoval učenie svojho učiteľa. Pôvodná metóda jeho učiteľa s názvom Chui Xiu Yangsheng slúžila na zlepšenie zdravia pomocou regulácie dychu. Zhuangzi povedal „Vdychovanie a vydychovanie pomáha telu zbaviť sa zvetraného a dodáva mu čerstvé. Pohybovať sa ako medveď a naťahovať sa ako vták môže spôsobiť dlhovekosť.“ V jeho diele sa hovorí „K uvolneniu toku qi sa musíme stať kľudnými a vyrovnanými. Týmto spôsobom môže byť qi uchovaná a rozvádzaná do celého tela.“
V diele Dao Ying Xing Qi Fa (Metóda uvoľnenia toku Qi), napísanej v období dynastie Západný Han (206 p. n. l. – 24 p.n.l.), sú nakreslené cviky qi gongu na figúrkach. Desať figúr mužov a žien zo 44 znázorňuje pohyby rôznych zvierat. V kanóne medicíny Huangdi neijing sa píše ako zbaviť myseľ starostí, ako kontrolovať a koncentrovať vedomie. Ďalej sa tu píše o dýchaní, svalovej tonizácii, rozvoji telesnej sily a stimulácii cirkulácie qi.
Doktor Hua To (220 – 280 n.l.) vytvoril cviky imitujúce pohyby piatich zvierat – tigra, jeleňa, medveďa, opice a vtáka. Tieto pohyby sú praktikované do dnes po celej Číne. Toto cvičenie bolo nazvané Hra piatich zvierat.
V dobe dynastie Liang (502 – 557 n. l.) prišiel indický mních Ta Mo do kláštora Šaolin. Napísal dve knihy. Jedna z nich, I ťin ťing sa zachovala do dnes. Rozvíjaním tohto cvičenia v kláštore, vytvorili mnísi päť foriem cvičení napodobňujúce pohyby zvierat – tigra, pantera, draka, hada a žeriava. Tieto mená zvierat je možné dnes nájsť v rôznych štýloch kung fu.
Metódy a teórie qi gongu sa ďalej rozvíjali počas dynastií Suej a Tchang (581 – 907). Čchao Juan Fang zostavil prvú encyklopédiu metód ako zlepšiť tok qi. Kniha obsahovala 260 metód. Spis Čchien ťin fang, ktorý napísal Sun S´ Miao zavádza použitie šiestich liečebných zvukov a ich vzťah k vnútorným orgánom.
V roku 1026 Wang Wej Iem vytvoril mosadzného muža, dutú mosadznú figúrku na ktorej sú vyznačené dráhy a dutiny. Táto figúrka sa dodnes používa v akupunktúre.
Za dynastie Ming a Čching (1368 – 1911) sa ďalej publikovali rôzne diela o qi gongu. Dielo Pao šen mi jao od Cchao Juan Paja pojednáva o hybnom aj nehybnom qi gongu. Jang šeng fu ju od Čchen Ťi Žua pojednáva o troch podstatách – Ťing (sperma), Qi (vnútorná energia) a Šen (duch). Ďalej hovorí ako tieto tri podstaty chrániť a rozvíjať.
Dnes sa techniky qi gongu praktikujú na celom svete. Ďalší rozvoj qi gongu môžeme pozorovať na špecializovaných klinikách v Číne, ale aj v niektorých iných inštitútoch vo svete.
Pat
